Plavecký hrad

Plavecký hrad stojí na skalnatom vrchu s nadmorskou výškou 425 m n. m., ktorý vystupuje z hlavného hrebeňa Malých Karpát smerom na sever do priestoru Záhorskej nížiny v katastri obce Plavecké Podhradie. Vďaka svojej polohe vysunutej do nížiny mal v minulosti možnosť veľmi dobrej kontroly územia na uhorsko-českom pohraničí. Hrad s najväčšou pravdepodobnosťou založil okolo polovice 13.storočia Detrich, syn bratislavského richtára Kunta, ktorý dostal okolité územie donáciou od Bela IV. Najstarším objektom hradu je východná veža na vrchole hradného vrchu, okolo ktorej zrejme viedlo i menšie opevnenie. Až v druhej polovici storočia boli vystavané hradby obklopujúce vrcholový skalný útes a hranolovú strážnu vežu na vrchole brala. Túto jednoduchú podobu pôvodného sídla zrejme dopĺňala aj obytná budova v severozápadnom nároží. Začiatkom 14.storočia sa hrad stal súčasťou majetkového domínia Matúša Čáka Trenčianskeho. Azda práve v tomto období bolo posilnené najzraniteľnejšie južné čelo hradu, ktoré dostalo novú dominantu v podobe obytnej hranolovej veže a na ňu sa napojilo nové opevnenie rozširujúce plochu hradu s bránou na východnej strane. Od smrti Matúša Čáka v roku 1321 spravovali hrad kráľovskí kasteláni a to až do roku 1394, keď ho získal od kráľa Žigmunda Luxemburského Stibor zo Stiboríc. Po vymretí Stiborovcov v roku 1434 sa novými majiteľmi stali grófi zo Sv. Jura a Pezinka. Pôvodný hrad sa za 14. a 15.storočie podstatne rozrástol. O lepšie opevnenie hradu sa zaslúžilo rozsiahle predhradie rozložené pozdĺž južného a západného úpätia. V hradnom jadre v tomto období vznikol na najlepšie chránenom okraji skaly štvorpodlažný palác. Koncom stredoveku rozobrali južné opevnenie a nanovo ho postavili o niečo južnejšie, čím zväčšili priestor predhradia. Vymretím rodu sa hrad vrátil korune, od ktorej ho získal Gašpar Serédy, ktorý ho zakrátko prepustil do zálohy Krištofovi Salmovi. V polovici 16. storočia sa s hroziacim tureckým nebezpečenstvom objavila potreba zosilnenia opevnenia a tak na južnej strane dnešného hradného jadra vyrástla mohutná podkovovitá bašta a parkanový múr. Aj noví majitelia Balassovci v druhej polovici storočia pokračovali v posilňovaní opevnenia a rozširovaní obytných a hospodárskych priestorov. Medzi mladšie novoveké úpravy, prevedené v druhej polovici 16. až začiatkom 17.storočia patrí dostavba paláca a budov v hradnom jadre, vzniká nová bašta na juhovýchodnom nároží a taktiež boli nadstavané hradby so štrbinovými strieľňami. Keďže nová bašta zablokovala vstup do hradu, bola postavená nová bránová veža na juhozápadnej strane areálu. Tento vstup bol neskôr doplnený vysunutým predbráním. Po vymretí Balassovcov roku 1621 hrad aj s panstvom získal od koruny Pavol IV. Pálffy. Počas povstania Františka II. Rákócziho v rokoch 1705-1706 sa o hrad ešte naposledy bojovalo, no vojnové udalosti ho natoľko poškodili, že sa stal neobývateľným. Definitívne bol opustený po roku 1707 a v priebehu nasledujúcich storočí už iba chátral. (Okkel Samuel, PÚSR) Križanová, E.- Puškárová, B.: Turistický lexikón. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. heslo: Borinka, Bratislava 1990, s.156-157. Ružička, P.: Význam petrologického výskumu pri identifikácii a obnove stavebných kameňov zrúcanín malokarpatských hradov. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 24. Pamiatkový úrad SR, Bratislava 2012, s. 77-84. Súpis pamiatok na Slovensku. heslo Plavecké Podhradie, Zväzok druhý K-P. Obzor, Bratislava 1968, 470 – 471 Šimkovic, M.: Katalógové heslo: Plavecký hrad. In: D. Buran a kol.: Dejiny slovenského výtvarného umenia: Gotika. Slovart, Bratislava 2003, s. 589-590. Šimkovic, M.: Plavecký hrad. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. Slovenský skauting, Bratislava 2009. Ružička, P.: Význam petrologického výskumu pri identifikácii a obnove stavebných kameňov zrúcanín malokarpatských hradov. In: Monumentorum Tutela Ochrana pamiatok 24, Pamiatkový úrad SR, Bratislava 2012, s. 77-84. Ipolyi, A.: Fehérhegységi utiképek. Első rész. Pozsonytól Sz