File:Mesto_Trst-Valvasor-2.jpg · Wikimedia Commons · See Wikimedia Commons
Also known as Trst
norditalienische Hafen- und Großstadt
Trieste is a city and seaport located in northeast Italy that serves as the capital of the autonomous region of Friuli-Venezia Giulia. With a population of about 198,668 people, it is an important port city that has historically served as a major hub for maritime trade and cultural exchange in the region.
AI-generated from the Wikipedia summary — may contain errors.
Triest [triˈɛst] oder [ˈtriəst] (triestinisch/venetisch sowie italienisch Trieste, furlanisch Triest, slowenisch und kroatisch Trst, lateinisch Tergeste) ist eine in Norditalien am Golf von Triest gelegene Hafen- und Großstadt mit 203.234 Einwohnern (Stand 31. Dezember 2019), darunter eine slowenische Minderheit. Triest liegt an der oberen Adria direkt an der Grenze zu Slowenien, ist Hauptstadt der autonomen Region Friaul-Julisch Venetien und war bis 2017 Hauptstadt der Provinz Triest, bevor diese aufgelöst wurde. Triest ist Sitz des römisch-katholischen Bistums Triest. Die Stadt, die seit 1924 Universitätsstadt ist, beherbergt zwei bekannte Observatorien für Astronomie bzw. für Geophysik. Sie ist Hauptsitz von weltweit tätigen Unternehmen, wie dem Kaffeeproduzenten illycaffè S.p.A., der Versicherungsgesellschaft Generali, dem Schiffbauunternehmen Fincantieri und dem Schifffahrtsunternehmen Italia Marittima (ehemals Lloyd Triestino bzw. Österreichischer Lloyd). Bereits 774 wurde Triest Teil des Frankenreiches unter dem späteren Kaiser Karl dem Großen. In der Kontinuität des Kaisertums entwickelte sich aus dem Ostteil des Frankenreiches das Heilige Römische Reich deutscher Nation, dessen Bestandteil Triest mit kurzen Unterbrechungen (siehe ) bis zu dessen Untergang 1806 fast 1000 Jahre lang blieb. Auch danach gehörte die Stadt als Teil des dem Deutschen Bund angehörigen Kaisertums Österreich von 1815 bis 1866 zum deutschen Staatsverband. Von 1382 bis 1918 war Triest Teil der Habsburgermonarchie bzw. von Österreich-Ungarn. Es war sein bedeutendster Handelshafen, einer der Stützpunkte der k.u.k. Kriegsmarine sowie Sitz des Statthalters des Österreichischen Küstenlandes (Litorale) bzw. der 1861 daraus gebildeten drei Kronländer Gefürstete Grafschaft Görz und Gradisca, Markgrafschaft Istrien und Reichsunmittelbare Stadt Triest. Kulturell und historisch blieb Triest auch als Teil Italiens seit 1918 ein Ort des Zusammentreffens von Kulturen, Sprachen, Ethnien und Religionen („Città mitteleuropea“). Nach dem Kriegsende 1945 wurden die Stadt und ihr gemischtsprachiges Hinterland erfolgreich von Jugoslawien beansprucht; nach einem Intermezzo als Freies Territorium Triest unterstand Triest ab 1954 wieder dem italienischen Staat. Triest geriet durch den Ost-West-Konflikt, als es so wie Berlin an der Bruchlinie zwischen Ost und West lag, jahrzehntelang in eine verkehrspolitische Randposition. Der Nachteil dieser Grenzlage und der daraus resultierende Verlust an wirtschaftlicher Bedeutung fielen mit dem EU-Beitritt Sloweniens 2004 und seinem Beitritt zum Schengen-Raum, der am 21. Dezember 2007 zum Wegfall der Grenzkontrollen zu Italien führte, und dem Beitritt Kroatiens zur EU im Jahr 2013 weg. Triest ist mit seinem Tiefwasserhafen heute wie vor 1918 ein maritimes Tor für Norditalien, Deutschland, Österreich und Mitteleuropa und gilt als Endpunkt der maritimen Seidenstraße (Maritim Silk Road bzw. 21st Century Maritim Silk Road) mit ihren Verbindungen über den Suezkanal bzw. die Türkei und dem Landweg nach China, Japan und viele Länder Asiens. Der Hafen von Triest hat ein internationales Zollfreigebiet (Freihafen) mit fünf Freizonen. Seit den 1960er Jahren ist Triest durch seine vielen internationalen Organisationen und Einrichtungen einer der wichtigsten Forschungsstandorte Europas, eine internationale Schul- und Universitätsstadt und hat einen der höchsten Lebensstandards unter Italiens Städten. Die Stadt wurde 2020 als eine der 25 kleinen Städte der Welt mit der besten Lebensqualität und 2021 als eine der zehn sichersten Städte der Welt bewertet. Sie hat in Europa den höchsten Anteil an Forschern und Wissenschaftlern im Verhältnis zur Bevölkerung. Triest hat eine sehr lange Küstenlinie, freien Meerzugang in Barcola und ist von Grünland, Wald- und Karstflächen umgeben. In der Stadt befand sich auf dem Molo Sartorio der Mareograf, auf dessen festgelegte Werte aus den Jahren 1875 und 1900 sich in Mitteleuropa die meisten Bezugshöheangaben mit der Kennzeichnung „Meter über Adria“ beziehen. Triest ist auch die Città della Barcolana, wie die Hinweisschilder an den Stadteinfahrten verdeutlichen, und damit jährlicher Austragungsort dieser weltgrößten Segelregatta. Triest liegt an einem Schnittpunkt der lateinischen, slawischen, griechischen und jüdischen Kultur, wo Mitteleuropa auf den mediterranen Raum trifft. Es gilt daher als eine der literarischen Hauptstädte und wurde wegen seiner unterschiedlichen Ethnien und Religionsgemeinschaften oft als frühes New York bezeichnet. Es gibt daneben noch weitere nationale und internationale Bezeichnungen für die Stadt wie zum Beispiel Trieste città della bora, Città del vento, Trieste città mitteleuropea, Trieste città della scienza – City of Science, Wien am Meer oder Stadt des Kaffees, in denen einzelne prägende Eigenschaften herausgehoben werden.
3 mapped locations
via Wikipedia infobox

Terst: Historická križovatka - Taliansko - PlaceMania
Hlavná postava erotického filmu Dievča z Terstu z roku 1982, Nicole, trpí schizofréniou a predstavuje tak samotné stelesnenie mesta, v ktorom žije. Pretože Terst, ktorý sa nachádza na najvzdialenejšom cípe Jadranského mora, je miestom mnohých tvárí a veľkých vnútorných rozporov, a takým bol vždy. Podobne ako Gdansk pri Baltickom mori alebo Hatay pri Stredozemnom mori, je táto oblasť skutočnou križovatkou, kadiaľ po stáročia prúdili armády a utečenci. Na základe empirických údajov by sme mohli pokojne vyvodiť tento záver: ak chcete pokojný život, nájdite si polostrov alebo miesto vo vnútrozemí, ale v žiadnom prípade sa neusádzajte v zálive!
placemania.sk →Terst dobyli Rimania v druhom storočí pred naším letopočtom, po páde Rímskej ríše ho obsadili Húni a neskôr ho striedavo spravovali Byzantínci, Karlovci a Benátčania, ako aj Rakúske cisárstvo. Na správe sa podieľal aj Napoleon Bonaparte, až napokon po prvej svetovej vojne Terst pripadol Taliansku. Rýchle zmeny viedli k rôznorodosti kultúr a vytvoreniu osobitnej zmesi obyvateľstva. Väčšinu tvorili, samozrejme, Taliani, ale s významným podielom Chorvátov, Slovincov a stále rastúcej skupiny etnicky neurčitých obyvateľov – to všetko dopĺňalo nespočetné množstvo pouličných mačiek. Podľa anglickej cestovateľky Jan Morrisovej však mestu táto rozmanitosť prospievala. Morrisová žila v Terste v 90. rokoch 20. storočia a obyvateľstvo opisuje ako usmievavé, vďačné a bez náznaku zloby. Sú zásadoví a nikdy sa nenechajú ovplyvniť módou, verejnou mienkou ani politickou korektnosťou. Podľa Magrisa vyhovoval Terst aj írskemu spisovateľovi Jamesovi Joyceovi, možno z rovnakého dôvodu. Žil tu niekoľkokrát až do roku 1920 a živil sa vyučovaním angličtiny pre meštianske deti. Práve v Terste začal pracovať na svojom modernistickom diele Odysseus, v ktorom sa celý dej odohráva počas jediného dňa. Dej románu sa síce odohráva v Dubline, ale niektoré postavy autor určite prevzal z Terstu. Mesto zanechalo na Joyceovi aj osobnejšiu stopu, Magris cituje jeho slová: „A Terst, ach, Terst mi zjedol pečeň.“ Takmer permanentný stav nepokojov a nepredvídateľný vývoj ovplyvnil aj politickú situáciu v oblasti. Po prvej svetovej vojne preto víťazné mocnosti vložili medzi Taliansko a Balkán nárazníkový štát Fiume. Ako sme už videli, nebolo to nič platné. V januári 1947 Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii č. 16, článok 24, oznámila vytvorenie slobodného územia Terst. Konečné rozhodnutie bolo schválené v septembri toho istého roku a zahŕňalo územie s rozlohou 738 km² s 330 000 obyvateľmi. Územie bolo rozdelené na dve polovice na základe takzvanej Morganovej línie, demarkačnej čiary, ktorá po kapitulácii Talianska viedla takmer až k rakúskym hraniciam. Pokusy o vytvorenie slobodného štátu Terst rýchlo zanikli. Územie bolo rozdelené na základe vnútornej dohody medzi Talianskom a Juhosláviou v roku 1954, ktorá bola formalizovaná až oveľa neskôr tzv. osimskou zmluvou v roku 1975. Taliansko prirodzene prevzalo kontrolu nad zónou A, ktorá sa stále nazýva Terst, zatiaľ čo zóna B pripadla Juhoslávii. Po rozpade Juhoslávie v 90. rokoch 20. storočia bola táto časť rozdelená medzi slovinskú provinciu Litoral a chorvátsku oblasť Istria. Taliansky Terst získal v rámci systému Európskej únie štatút slobodného prístavu, ktorý okrem iného zahŕňa aj znížené clá. Mesto je stále veľmi multikultúrne a zároveň dobre fungujúce, ako potvrdzuje Jan Morrisová: Zakladateľ projektu PlaceMania.sk a zodpovedá za jeho obsah, technické fungovanie a dlhodobý rozvoj. Cestovné zápisky na webe vychádzajú z vlastnej skúsenosti z ciest; faktografické záznamy o miestach vznikajú kombináciou verejných zdrojov, automatizovaného spracovania dát a redakčného overovania. Zameriava sa na netradičné lokality, ich historický a geografický kontext a menej známe súvislosti. Things to do near Terst: Historická križovatka, Port of Trieste, Comune di Trieste, Trieste, Triest, Terst, Trieszt, Триест, Prístav, Prírodný útvar, Province of Trieste, Friuli-Venezia Giulia, Italy, Repubblica Italiana, Taliansko, IT. Find tours, guided tours, local activities, attractions, tickets, excursions, sightseeing, day trips and travel experiences nearby. Coordinates: 45.6465083, 13.7619209. Legenda hovorí, že každá žena, ktorá pobozká túto sochu, sa čoskoro vydá. Archeológovia sa nevedia rozhodnúť, či tieto dve kostry držiace sa za ruky boli bratia alebo milenci. Pozrite si ďalšie zaujímave miesta vo svete, ktoré stoja za naplánovanie ďalšej cesty. Ako sa z prístavného mesta Fiume stalo na pätnásť mesiacov experimentálne nacionalistické kniežatstvo pod vedením Gabriele D’Annunzia. Samozvaný štát vyhlásený v roku 2019 na nen
Excerpt from a page describing this subject · 20,741 chars · not written by Vinony
via Wikidata · CC0
Abstract from DBpedia / Wikipedia · CC BY-SA
via Wikidata sitelinks · CC0
Discovered by embedding cosine similarity (sentence-transformers MiniLM, 384-dim).